História a kultúrne pamiatky

Obec Žbince sa prvýkrát spomína v roku 1221 v listine Karola Róberta pri ohraničovaní Pozdišoviec, ale archeologickým výskumom boli objavené pamiatky, ktoré sú pozostatkami činnosti vtedajších obyvateľov Žbiniec. Archeológovia našli pri Žbinciach črep slovienskej keramiky z 9. až 10 storočia, zásobnú jamu s črepmi keramiky z 11. - 13. storočia, ale napr.

aj kosáky z 13. - 16. storočia. Archeologické, jazykovedné a historické poznatky vedú ku konštatovaniu, že tamojšie sloviensko -slovenské sídlisko existuje od 9.storočia.

Žbince už od 13. storočia patrili šľachticom. Tí sa tam usadili a názov dediny používali od

14. storočia v prídomku. V roku 1455 si postavili kaštieľ, ktorý im mal byť spoľahlivým útočišťom proti vpádom a rabovaniam českých žoldnierov vojska Jána Jiskru z Brandýsa. Miestni zemania vlastnili Žbince aj v 17. storočí. Pred 12. storočím pod Žbincami vzniklo filiálne sídlisko a dedina Hatalov, ktorú od 14. storočia sporadicky pomenúvali maďarským názvom v zmysle Nižné Žbince , pričom samotné Žbince až v 16. storočí zriedkavo pomenúvali v zmysle Vyšné Žbince. Pravdepodobne v 13. storočí vznikla pri starom sídlisku s kostolom nová miestna časť, takže v prvej polovici 14. storočia aj úradne rozlišovali dve dediny s názvom Žbince. Od polovice 16. storočia dve sídliskové časti rozlišovali aj
pomenovaniami Veľké Žbince a Malé Žbince . V roku 1567 zdanili sedliakov vo Veľkých Žbinciach od troch port. Sedem želiarskych domácností daň neplatilo. V roku 1600 malo veľkožbinské sídlisko 14 obývaných poddanských domov, kostol, faru, školu aj kúriu
zemanov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Žbince stredne veľkou dedinou so zemianskými, farskými, ale najmä poddanskými obyvateľmi. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 0,75 porty. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia boli Veľké Žbince malou dedinou.
V roku 1715 v nich žili iba dve sedliacke domácnosti, v roku 1720 už 9 domácností.

V Malých Žbinciach v roku 1567 zdanili sedliakov od jednej porty , tri želiarske domácnosti daň neplatili. V roku 1600 malo maložbinské sídlisko 9 obývaných poddanských domov

a kúriu zemanov. Aj Malé Žbince boli na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou so zemianskými, ale najmä poddanskými obyvateľmi. Začiatkom 17. storočia sedliacke domácnosti vymreli alebo sa odsťahovali. Žili tam však želiari, ktorých v roku 1610 zdanili od 0,25 porty. Na prelome 17. a 18. storočia boli Malé Žbince osadou. V roku 1715 tam žila jedna, v roku 1720 tri sedliacke domácnosti. Pri Žbinciach jestvovali v stredoveku osady alebo dediny Nagymezó, Pogorla, Stráža, Újor, ktoré však zanikli.

Historickou pamiatkou je neskoroklasicistický kostol sv. Anny /1824/ a najstaršou dochovanou stavbou je kaplnka sv. Jána Nepomuckého /1804/.

V prvej polovici 13. storočia žil v Žbinciach muž Šula, ktorý ako pristav z poverenia kráľa pôsobil pri riešení sporov. Názov Žbince prešiel nasledujúcim jazykovým vývinom: Čbinci, Čbince, Džbince, Žbince. V Žbinciach bol kostol pravdepodobne pred 14. storočím, avšak správy o ňom sú od roku 1323. Zasvätený bol Sv. Margite. Tamojší farár Pavol okolo roku 1335 odovzdával desatinu z príjmov od svojich farníkov do pápežskej pokladnice. Sídliskovú časť, v ktorej sa nachádzal kostol ojedinelé pomenúvali v zmysle Kostolné Žbince.

V tamojšom kostole v 17. storočí, určite od roku 1620 a neskôr okolo roku 1700 slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia, prípadne kazatelia evanjelického augsburského vyznania. Žbinská farnosť s filiálkami Hatalov a Vŕbnica patrila k slovenským
kalvínskym farnostiam v strednom Zemplíne. Už od stredoveku, okolo roku 1481 pôsobila

v dedine farská škola. K dedine patril aj vodný mlyn na riečke Duša, o ktorom je doklad
z roku 1353.

K stiahnutiu